just koli..

prvy odsek, druhy riadok: nikdy, nie nikto

zial taki ludiasa vzdy stratia... nevzdakj sa, a vzdy povedz co si myslis...
nech ta nezaujimaju nazory inych.. a tvoje pocity ukaz... nemas sa zaco hanbit,,
vzdy si povedz, sú ludia, ktori ma budu lubit, a lubia ak im poviem co si myslim...

Aj pre mňa často cudzí pojem. Ale zisťujem že sa to dá , dokonca aj na porade, kde na mňa pozerá 30 na smrť zničených a unudených ľudí. A rozprávanie o nie veľmi veselých a vtipných témach? Treba si nájsť človeka a skúšať to s ním, rozprávať o svojich pocitoch, myšlienkach...ja viem, že to ide ťažko, ale ver, že sa to dá... zo začiatku som všetko dávala na papier, dnes už nie, na papier dávam iba nočné mory a veci o ktorých ešte stále nedokážem rozprávať- zápasím s tým príliš dlho, ale ide to... mám problém s bežnými vecami, ako je rozhovor, dotyk, objatie , ale pomaly sa posúvam vpred. Na ten rozhovor som dostala od super osoby jednu dobrú radu: napi sa , nadýchni sa a hovor... daj to zo seba von...

obcas take stavy ,ze neviem nieco povedat a pritom by som chcela... a mam na to jednu super vyhovorku - jazyk obmedzuje a nedokazeme nim vsetko vyjadrit;)

kdyby neco som tu, len aby si vedela :)

totoo je problem nas viacerych..castokrat my, citlivy ludia,ktory chceme tolko toho powedat,alebo aspon wlozit do prejawu mame s tym najwacsi problem... :(
aj mne sa stawa-w poslednej dobe dost casto-ze sa bud vyjadrim zle, alebo - co je horsie, newiem sa vyjadrit, dokonca ani napisat o swojich citoch..
neboj, je to len urcita kratkodoba faza.. zachwilu budes za tym, len si to netreba moc wsimat,, drzim prsteky.. :)

ved ked citam tvoje clanky, vzdy ma privedies k usmevu alebo aspon k nejakemu zamysleniu, skratka citam so zaujmom a obdivujem tvoj styl pisania...
no dufam, ze to pominie a ze sa to naucim! a teda my seci ze :) dik dik vsem :-*

Pekne napísané...

:-)))

a veru veru, muffi nesklame :)