just koli..

Ja uz nemam nervy. Nemam nervy na nic, vsetkeho mam plne zuby, najradsej by som odisla niekam veeeelmi daleko, aby som celkom zbabelo zdrhla od vsetkeho a bolo by mi to absolutne jedno.
Mne sa uz nechce sa tvarit, ze je vsetko v poriadku. Nie je vsetko  vporiadku.Lenze ja som taka. Nedokazem dat najavo, ze ma nieco trapi a ak aj, tak nikdy nepoviem vsetko, nikdy nikdy nikdy. Neviem, preco to robim, viete mne sa neulavi, ked sa niekomu postazujem, len to niekomu poviem ale problem ostane. Tak co?

Som totalne vydeptana zo skoly. Ja to nezvladam. Ja uz totiz neviem co mam este robit, ci radsej ani nemam spat a stale sa ucit, chodit na doucka z polky predmetov, aby som mala dobre znamky... pre mna znamky neznamenaju v podstate nic. Mna sere len to, ze aj ked sa snazim dopadnem vzdy tak isto, ako ked sa nesnazim.. a potom vas este profaci hadzu do toho isteho vreca ako tych, ktori maju vsetko na haku. Fakt dik, uz nic viac nepotrebujem.

Nemam uz naladu ani na polku zo vsetkych ludi, ktorych mam rada a sui to moji kamarati. Nehovoriac uz o tych ktorych rada nemam, tych by som zabila kebyze mozem. Neviem, ale mne to tak pride ze vzdy ked mam anjhorsiu naladu tak si cely svet zmysli, ze prave vtedy sa o mna musi zaujimat... ved nech mi daju pokoj, ja sa neprosim o ioch pozornost.

Potom dalej... asi som taak trochu fell in love... Nie ze asi, ani trochu, ale naozaj a skutocne, v podstate prvykrat v zivote, prvykrat v zivote mam pocit, ze toho cvloveka mam naozaj rada, ze mi na nom zalezi, ze sa nemusim nicoho bat (to je o mojej vztahovej fobii, netreba riesit), ale ja si proste VZDY musim najst nieco, cim si vsetko spochybnim...
Mala som pocit, ze aj on ma ma rad, bolo to take fajn, ale nebrala som to nejak vazne, lenze potom sa to zmenilo a teraz nadobudam neprijemny pocit, ze ci to druha osobka mysli vazne... niekedy sa zda ze ano, niekedy ze nie, neviem sa z toho vysomarit a to ma sere este viac... Ja uz skratka neviem.

tak co mam robit?? Nedokazem fungovat dalej, akoby sa nic nedialo, ale nechcem sa zasa tvarit, akoby mi ublizil cely svet...
Viem len jedno a to, ze nechcem aby to takto pokracovalo dalej... a kazdy si je strojcom svojho stastia, to je moj osobny nazor... treba sa pohnut, len bohuzial ma akosi nic nenapada...

Takze ak niekto viete poradit, mozte sa ozvat...