No co sa to so mnou deje??
Predtym som mala v hlave tolko myslienok a napadov na clanky a vobec celkovo, tolko veci som si vsimala a premyslala nad nimi... a teraz?? Pripada mi to akoby som ani nezila. Na co myslim? Nad cim premyslam? Asi na nic a nad nicim. Ja neviem. Vsetko zacinam mat na haku. Skolu ani neregistrujem, akoby som tam ani nebola... Zijem od vikendu k dalsiemu vikendu a ani cez tie uz nemam cas len tak nic nerobit, lebo som na brigade. Chodim tam sice rada, ale nebavi ma to, ze nemam kusok casu, aby som nemusela ratat dokedy mam este cas a podobne. Ach jaj.
Teraz citam asi najlepsiu knihu v zivote. "Jedenast minut" od Paula Coelha. Bohuzial vam nemozem velmi porozpravat jej myslienku, kedze som ju este nedocitala a je naozaj na zamyslenie, takze sa ani neda jednoznacne povedat, ze je o tom a tom. Poznate take knihy, vsak? Z ktorych si kazdy moze nieco vziat. Ak mam pravdu povedat, ta jedina ma teraz drzi na akej takej hladine premyslania.
Takze neviem. Je to len nejake cudne obdobie, ktore prejde, alebo sa mam konecne spamatat a nieco skutocne robit??
Komentáre