just koli..

Ono sa to mozno nezda, ale da sa prist na vela veci. Ked len tak lezite v teplej vode za zvukoveho sprievodu susedovej vrtacky a fukate penu po celej kupelni, ma vas mozog super priestor na rozmyslanie.

Zacalo sa to celkom nevinne, psychicky som sa pripravovala na nasledujuci den v skole, po 3dnovom oddychu, a ked som si zacala holit nohy, prislo to. Preco si ich vlastne holim? Ved je zima, nosim dlhe nohavice a v podstate nie je ziadna osoba, ktora by mi na ne sahala (ak neratam porovnavanie oholenosti noh s babami na telesnej :D), tak potom naco? Ja vam to poviem. Holim si kvoli sebe. Kvoli svojmu pocitu. Ked lezim v posteli, je to uzasne citit, ake su hodvabne hladke a jemne...

Potom ma napadla dalsia vec. Dnes som mala v plane ucit sa matiku a francuzstinu. Z matiky mam zajtra pisomku (logaritmy, drzte palce) a z franiny v utorok, ale tak chcela som to mat za sebou. No a ledva som sa ucila tu matiku. Aj to len troska. Zacala som byt na seba nastvana. Preco nedokazem byt trosku zodpovedna a viac sa zaujimat o skolu?? Ale potom mi doslo- co z toho budem mat?? Je fakt, ze z matiky mam zle znamky, ale zruti sa kvoli tomu svet? Budem horsi clovek, ked nebudem mat jednotky z matiky? No jasne, ze nie. Neni o com.

Vzdy mi chybala jedna mala vecicka. Ciel. Vzdy som chcela mat nejaky ciel. Obdivujem ludi, ktori si idu za svojim a vedia, co chcu od zivota. Ja som medzi nich nikdy nepatrila, ale viete co? Ani patrit nebudem. Aspon na najblizsich par rokov.
Zivot je prilis kratky na to, aby sme sa v nom zapodievali len dlhodobejsimi vecami. Nie som ten typ cloveka, ktory ide za niecim, vie co chce, obetuje tomu nieco a podobne. Ja som stastna. Tu a teraz. Som stastna, ked som s ludmi, ktorych mam rada, robim to, na co mam chut a nie som obmedzovana tym, ze by som mala nieco robit.

Mimochodom, toto nie je alibizmus, aby som ospravedlnila to, ze sa mi nechce ucit niektore predmety :D.

Mam rada svoj pokoj. Ked nemusim nic a mozem vsetko. Rozmyslam nad pre svet zbytocnymi vecami, ale dolezitymi pre mna. Clovek moze zmenit svet, ale ja to nebudem. Napokon, hovori sa, ze treba zacat od seba, vsak? A to aj robim. Snazim sa byt lepsi clovek, rozsirovat svoje obzory, pomahat, ale stale zachovavat svoju osobnost. Ktora sa kazdy mesiac tesi na nove vydanie Cosmopolitanu a najvacsiu radost jej spravi skutocnost, ze je piatok a ide sa niekam von.

A o to ide, nie? Zacat od seba.

P.S.: Toto pisem, kym mi schne vyhladzujuca maska na tvari. Nie, nemam vrasky. Len je zlupovacia a ja milujem olupovanie cohokolvek. Napriklad aj laku na tyciach v elektrickach. Ma s tym snad niekto problem?